17. november nám každoročne pripomína hodnotu slobody, demokracie a rešpektu. Je to deň, ktorý by nás mal viesť k zamysleniu nad tým, ako dôležité je chrániť tieto základné princípy aj v každodennom živote – vrátane prostredia, kde vyrastajú naše deti.
Súčasťou školy Javorka som sa stala pred rokom. Pred tým, ako som ponuku prijala, bola táto pozícia ponúknutá každému pedagogickému zamestnancovi. V deň môjho nástupu som sa stala automaticky nepriateľom určitej skupiny. Skupiny, ktorá začala doteraz nevídaný tlak. Akosi sa ale pozabudlo na to, že v deň môjho príchodu sa zamestnanci nachádzali v patovej situácii. Z dôvodu rozhodnutia predchádzajúceho vedenia ukončili svoje pôsobenie zamestnanci, ktorí mali napríklad na starosti spracovanie miezd. Zamestnanci tak ostali bez výplaty vo zvyknutom termíne. Vzniknutá administratívna záťaž spôsobila to, že mi neostal čas na pravidelnú komunikáciu s Vami, rodičmi. Touto cestou by som ale chcela dementovať a vyvrátiť niektoré tvrdenia, ktoré sú prezentované.
Žiaľ, už takmer rok čelí naša škola pretrvávajúcemu tlaku zo strany určitej skupiny, ktorá sa opakovane pokúša zasahovať do jej fungovania. Tento tlak je sprevádzaný polopravdami, skreslenými informáciami a niekedy aj otvorenými klamstvami.
V mnohom to nadobúda znaky cieleného nátlaku až šikany, čo je absolútne neprijateľné. Ako príklad je možné uviesť vyjadrenie bývalého zamestnanca. Dnes už nie je zamestnancom školy, nemá priamu rodinnú väzbu na žiakov, no napriek tomu sa vyjadruje o dianí na škole. O to neprijateľnejšie pôsobia jeho verejné pochybnosti o kvalifikovanosti učiteľov – najmä vzhľadom na to, že počas svojho pôsobenia na škole sám nespĺňal požiadavky na úplnú kvalifikáciu na predmet, ktorý vyučoval. Takéto výroky len prehlbujú chaos, nepochopenie a napätie v komunite.
Škola sa k týmto útokom verejne nevyjadruje, pretože chce zostať apolitická. Nechce byť zatiahnutá do konfliktu, ktorý s výchovou a vzdelávaním detí nemá nič spoločné. Avšak táto zdržanlivosť je často interpretovaná ako slabosť, alebo zaujatosť – a spor sa tak vedie na úkor žiakov a zamestnancov, ktorí si zaslúžia pokojné a bezpečné prostredie.
Je potrebné poznamenať, že zamestnanci školy sa nechcú vyjadrovať verejne, pretože sú následne atakovaní, zastrašovaní, alebo menovaní ako neschopní, poprípade úplatní a to len z toho dôvodu, že nesúhlasia s názorom istej politicky angažovanej skupiny ľudí. Táto skupina nechce akceptovať to, že väčšina zamestnancov je v pozícii zamestnanca, bez potreby byť vtiahnutý do politického boja.
Zároveň ale je potrebné dodať, že hnev tejto skupiny nie je prekvapujúci. Na základe zistených dôkazov sa javí, že bežnou praxou minulého vedenia školy bolo uprednostňovanie určitých ľudí, učiteľov, rodičov, len aby získali želané výhody. Toto konanie samozrejme mohlo mať za následok aj to, že v uvedenom čase neexistovalo toľko „hejtov“, osobných útokov a osočovania po sociálnych sieťach a médiách.
Je zároveň dôležité pripomenúť, že škola disponuje dôkazmi o tom, že aj v minulosti sa robilo veľmi veľa chýb. Napriek tomu sa nikdy neobjavil takýto organizovaný a agresívny tlak, akého sme svedkami dnes. Počas uplynulého roka škola prešla všetkými zákonnými kontrolami, s výsledkom bez závažného porušenia legislatívy. Pre porovnanie dodávam, že počet kontrol za uplynulý rok je značne vyšší, aký mala škola za celú svoju existenciu.
Vyjadrím sa aj k mojej komunikácii voči Rade školy. Ak Rada školy zastáva názor, že s ňou nekomunikujem, tak ja mám za to, že aktuálna Rada školy nespĺňa svoj účel. Od môjho nástupu účelovo bojuje voči škole. Neradí, nepomáha, atakuje.
Ja tento boj nevnímam ako svoj boj, ale ako boj dvoch politických strán, do ktorého by nemala byť vťahovaná škola. Práve preto si dovolím apelovať na vás rodičov, aby ste zvážili svoju voľbu do Rady školy. Zvolený kandidát by mal mať konštruktívny pohľad na fungovanie školy, bez politického ovplyvnenia.
Záverom dodám ešte jednu myšlienku. Prosím nepripisujte mi žiadnu politickú príslušnosť, opakujem, som apolitická. Je potrebné si ale uvedomiť, že žiaden riaditeľ nedokáže vykonávať svoju prácu bez toho, aby spolupracoval so svojim zriaďovateľom. Rovnako tak existoval môj záujem o vecnú komunikáciu s Radou školy, avšak aktuálne pociťujem skôr vyšší politický záujem, ako vecnú komunikáciu.
Odkaz 17. novembra nás zaväzuje, aby sme sa postavili proti manipulácii, zastrašovaniu a účelovým polopravdám. Našou povinnosťou je chrániť priestor, v ktorom vyrastajú naše deti – a nenechať ho zneužívať na politické či osobné boje.
S úctou,
Gajane Križanová